nedeľa 13. mája 2012

Prečo sa to oplatí

Dvanásty rok pokročil, leto klope na dvere a takpovediac za rohom máme Stalker LARP. Určite som si nielen ja všimol pomerne málo prihlásených a registrovaných hráčov v tejto dobe, v porovnaní s rokom minulým. Čím to je? Čo sa stalo? 

Zľakli sa nebodaj hráči týždeň dlhej hry? Alebo za to môže zvýšená cena vstupného poplatku? Alebo len väčšina kalkuluje do poslednej chvíle a zaregistruje sa neskôr, ale na čas?

Pravdou je, že sedem dní strávených mimo civilizácie je trochu moc. Zvlášť, keď priestory neposkytujú dostatočnú strechu nad hlavou, počasie v Ralsku je nestále, buď je teplo, že sa od potu lepíte tak, že máte chuť kostým vymeniť za plavky, alebo chčije a chčije, že aj vodníci v Novodvorských rybníkoch sú proti vám sušienky... Na to je jediná odpoveď - organizácia sa snaží, čo to ide, napríklad zabezpečením elektrických generátorov, či tento rok ako novinka - sprchy, alebo samostatného stanu na uloženie vecí, alebo sušenie vecí. 

No tiež treba mať na vedomí, že hra na stalkerov je síce hra o prežitie, napríklad ako The Sims, len trochu o niečom inom. Zóna ako taká z hry, knihy, filmu alebo reality je ultranebezpečné miesto, kde si treba dávať obrovský pozor na každý krok, ktorý je potrebné najprv premyslieť. Neviete čo vás čaká za ďalším stromom, či kríkom, všadeprítomná radiácia a muťáci, ktorí sú vám schopní vliezť až do... spacáku napríklad, a rozhodne nie ohriať sa, alebo si vysušiť si kožu. Za komfort v Zóne teda možno považovať skôr pripravenú, nabitú zbraň a spoľahlivého parťáka po boku. U určitých frakcií to môže byť napríklad mínové pole okolo základne, ale rozhodne nikoho nechcem ovplyvňovať, kam sa má zaregistrovať!

Čo sa týka počasia, nie je dobre ak by bolo tak, či tak. Ak prší, síce to prispieva viac k vykresleniu depresívnej a smutnej atmosféry, ale potom sú hráči otrávení, depresívni a k tomu ešte majú aj vlhko v textile. Ak je chladno, ľudia môžu mať na sebe kompletnú výbavu, plynové masky a nič sa im nezahmľuje. Potom sa však svorne nadáva, že nieje teplo a nesvieti slnko. Pri vyšších teplotách je zase stalkerstvo uvarené a upečené a má tendenciu sa sťahovať do chladnejších podzemných priestorov, kde sa venuje konzumácii tekutín a nadávaniu na teplo. Kdekoho zasa začne bolieť hlava, pretože zanedbáva pitný režim (Ja si pamätám, že už dlho hovorím, že na stalker larpe je pitný režim to najdôležitejšie, a pokiaľ si niečo nepamätám, tak sa to nestalo.) a potom nasleduje zháňanie rôznych medikamentov. Našťastie - a to je tiež jedna z devíz tohto larpu - na každom ročníku bol vždy prítomný kvalifikovaný medik s dostatočnou zásobou liekov všetkého druhu.

Pozrime sa teraz na financie. Tisícdvesto korun českých, resp. liter pre Čumu za týždeň plný akcie, vzrušenia, nehoráznej zábavy a zážitkov, ktoré nevymyslíte ani v tom najhlbšom sne, je v porovnaní s nejakou obyčajnou dovolenkou, za ktorú človek zvyčajne vyplázne desaťkrát toľko, sakramentsky málo.
Navyše - jedlo, ktoré by stálo asi najviac, je v knajpe pri Bare u 1000 RADov za naozaj ľudové ceny, či v korunách, reálnej mene, alebo v hernej mene, zarjadoch. A či raňajky, obed alebo večera, môžete si byť istí, že na houskách, sáčkových polievkach, trenčianskych párkoch s fazuľou, alebo iných konzervách v Zóne prežívať nemusíte. 

Ďalšia (určite väčšia) položka je cestovné. Nie každý, (a ja určite nie) býva aspoň v Libereckom kraji a má to do Zóny čo by matičkou dohodil. Nie každý si takisto môže dovoliť komfort vlastného auta, keď pri tých cenách benzínu si človek rozmyslí, či skôr spraví molotow, alebo ho radšej vyleje do nádrže. Tu uvediem príklad spred dvoch - troch rokov, kedy sa na larp, vtedy ešte v Mílovicích, vydala partička stalkerov pekne po svojich, alebo stopom. A to až odniekiaľ z Moravy! Síce neviem ako dopadli, ale to už je vedľajšie :-D

Pred rokom Prsnaj písal článok pre zelenáčov, v ktorom krásne vykreslil, koľko takáto akcia asi vyjde. Naša Mahulena sa dopočítala na konci k čiastke vyše 6500Kč, čo sa mi zdá už dosť. Ak ale máte už nejakú tú výstroj a výzbroj, suma radikálne klesá dolu. Nakoniec - je známe, že Stalker LARP je larp ako sa patrí a tá výzbroj nie je až tak podstatná, keď máte dobrú hubu (alebo rýchle nohy).
Ak aj nemáte zbytočné peniaze na záverečnú dekontamináciu, to vôbec nehrá rolu. Vždy (a na Stalkerovi je to pravidlom v hocičom) sa nájde dobrá duša, ktorá obetuje pohárik, cígo, alebo čokoľvek. 

Suma sumárum, nikdy mi nebolo ľúto vyvaliť akékoľvek peniaze, aby som mohol doraziť na Stalkera. Neváhajte a prihláste sa. Vážne to stojí za to, čo ste možno len počuli z rozprávania, alebo videli na fotkách. Každý rok obetujem letnú dovolenku na túto akciu aj kvôli partii skvelých ľudí, ktorí stoja za tým všetkým a obetujú toho ešte oveľa viac, všetko kvôli spoločným zážitkom.

A ako som čítal nedávno v jednom článku o človeku čo vlastní cestovnú kanceláriu - práve zážitok je v dnešnom svete tým skutočným luxusom.

pondelok 23. apríla 2012

Po roku znova na larp

Od môjho posledného článku ubehol už rok a veruže by sa aj patrilo, aby som sem pridal niečo nové. Popri všetkých starostiach, radostiach a najmä povinnostiach ten čas ubehol ako voda. Pravda je, že som písanie zanedbával a popri škole, zamestnaní, zariaďovania vlastného bývania a maľovaní stien som to vo voľnom čase prokrastinoval ako sa len dalo.

Informácie na scorpioňáckom larp webe tiež pribúdajú pred novým ročníkom len veľmi pomaly, ale určite bude včas všetko aktualizované. Holt všetci majú vlastné starosti ako prežiť v reálnom svete plnom zlodejov politiky, idiotov, byrokracie a honbou za peniazmi, čo je často omnoho ťažšie ako v Zóne. A práve preto sa už veľmi teším na novú akciu, hráčov a atmosféru stalker larpu, pretože vďaka tomu všetkému je úplne ľahké zabudnúť na všetko "tam vonku" a byť chvíľu niekto iný. To je podľa mňa najväčšia devíza týždňovej hry. A tá bude dobrá len vtedy, keď sa nám bude ťažko odchádzať z Nových Dvorov do reality ako minulý rok :-)

Niekoľko vecí sa však odvtedy zmenilo. Napríklad, čo možno ešte neviete, rozhodol som sa zmeniť frakčnú príslušnosť a kvôli tomu sa budem musieť obliecť do čiernej a tiež našiť nové nášivky s červeným terčom. Áno, stal som sa členom nepopulárnych jednotiek Čuma dobrovoľne a za čistej a triezvej jasnej mysle. Pár ľudí si celkom otvorene a nepokryte pri tomto mojom rozhodnutí ťukalo na čelo, ale dôvodov mám viac. 
Jednak stav frakcie bol dlhodobo neudržateľný tak, ako tomu bolo po minulé roky, kapitán Inco to sám nemal šance zvládať a navyše, tento rok by mala počet členov Čumy radikálne stúpnuť. V Zóne armáda už proste nefunguje, dlhšiu dobu a preto všetky funkcie preberie práve frakcia Čuma.

Stalkerstvo si robí zo Zóny korzo a takto to proste nenecháme. Určite už nebude také ľahké vyraziť si na lov artefaktov s cígom v hube, alebo nepozorovane prekĺznuť z Baru s úlohou v PDA od Dědka. Rozhodne ale verím, že sa to nezvrhne v žiadne masové prestrelky, veľká väčšina stretov by sa mala riešiť larpovým roleplay spôsobom. Dôležité určite bude zachovať status quo s ostatnými väčšími hernými skupinami. 

Hovorí sa už dlhšiu dobu, že sa chystá oživenie známej frakcie z PC hry - Jasná obloha, no pod menom Úsvit. Spolupracovať by mali hlavne s vedeckou expedíciou a poskytovať im sprievod a ochranu, no vďaka tomu, že som pomáhal pripravovať úlohy pre hráčov, môžem prezradiť, že tiež budú pátrať po minulosti svojej frakcie. 
Táto skupina by mala byť neutrálna, vytvoriť by sa mala s hráčov, čo sa o ňu zaujímajú a spĺňajú postrojovú kázeň.

Veľkú neznámu pre mňa predstavuje partička, ktorá si hovorí Vlci Zóny. Ako stalker na voľnej nohe mám síce aj u nich kontakt, ale nijak bližšie som nesledoval ich činnosť, vlastne netuším aké ciele v Zóne sledujú, čo robia, ako sa správajú... Môžem hodnotiť len to, čo bolo jasné na prvý pohľad - všetci v ruských brezových maskáčoch, dobre sa kryjú, bojujú, používajú taktiku. Rozhodne ešte môžu dosť prekvapiť a prejaviť sa spôsobom, aký by sme možno od nich nečakali. Zatiaľ boli neutrálni, ale... ale.

Stalkeri, ktorí boli v minuloročnej hre predsa len o niečo slobodnejší ako tí ostatní a bránili sa označeniu banditi, sa rozhodli spojiť a chystajú sa vystavať veľkú základňu na tajnom mieste. Po novom si hovoria Svaboda a ponúkajú pomoc každému, kto si o ňu zažiada. Ich veliteľ Aktiw Molotow pred rokom našiel v Zóne svojho brata Jurija a spolu chystajú veľké veci. Už minulý rok sa niečo šuškalo o obchode so zbraňami... No uvidíme.

Keď som už trochu načal vedcov, údajne s nimi bude znovu spolupracovať neslávne známa firma RIGAM, lepšie povedané jej zvyšky. Mali veľké plány, no Zóna sa im postavila na odpor a rozprášila ich kade ľahšie. Je možné, že v ich betónovej pevnosti nad Oblasťou Gama zasiahlo Metaverzum Zóny?
Niečo na tom bude, pretože sa šíria zvesti, že sa tam usadia Uctievači, bývalá frakcia Monolit. A tí teda majú čuch na rôzne divné javy a úkazy...

Odo mňa zatiaľ vsjo, ešte nekončím :-)

štvrtok 5. mája 2011

Postavy a frakcie

Nedávno som sa zamyslel nad tým, aký kus cesty prešiel vo vývoji náš STALKER Larp za posledných 5 rokov. Z airsoftovej akcie s príbehom, ktorý pre kamarátov a známych zorganizoval Kejs, sa vyvinul uznávaný a hojne navštevovaný larp so všetkým, čo k tomu patrí. Už to nie je len obyčajná strieľačka v bývalom vojenskom priestore a v lese, ale živá hra, ktorá má vlastný príbeh na základe prepracovaného scenára, históriu a hlavne roleplay (RP), teda herecký výkon stvárnenej postavy, ktorý si v určitých prípadoch nezadá so skutočnými hercami.

Veľa ľudí tvrdí, že náš larp je hlavne o RP, herných kecoch a atmosfére, aj keď je možné vidieť veľkú väčšinu hráčov ovešaných zbraňami všetkého druhu, najmä tými strelnými. Nezostáva mi nič iné, než súhlasiť, pretože niekedy človek dokáže v hre dosiahnuť viac vlastnou hubou, než streľbou. Sám som kedysi, pred štyrmi rokmi začínal a nemal som absolútne žiadne skúsenosti s podobnými akciami, takže som vôbec nevedel, ako sa zachovať. RP je hlavne o improvizácii a o čo najlepšom vžití sa do kože svojej postavy. Preto je dôležité zvážiť svoje herecké a osobnostné schopnosti a zvoliť si štýl hrania, ktorý vám najlepšie sadne.

V nasledujúcich odstavcoch skúsim popísať môj osobný názor, ako by to v podmienkach nášho STALKER Larpu malo vyzerať:

1. STALKERI.

Ak sa chystáte na larp po prvý krát a nemáte žiadne skúsenosti s RP, práve táto skupina by mohla byť pre vás najvhodnejšia. Nie je potrebná náročná výbava, výstroj ani uniforma. Bohato stačia modré tepláky a mikina s kapucňou, prípadne plynová maska a batoh. So zbraňou si tiež netreba lámať hlavu - stačí obyčajná manuálka. Časom si v hernej Zóne, takisto ako aj v reálnom živote zarobíte na lepšiu výbavu a výzbroj.
Ako slobodný stalker ste skutočne slobodný - pretože, ako je všeobecne známe, stalkeri zachovávajú neutrálny postoj ku všetkým, s výnimkou armády.
Vo výsledku to vyzerá tak, že si pekne stalkerčíte sami na seba, môžete plniť úlohy pre Barmana, ale aj pre Čumu, vedcov, doktorov, Uctívačov, RIGAM alebo Svoru a postupne sa zoznámite so štýlom hry jednotlivých skupín v Zóne a neskôr sa môžete rozhodnúť ku komu sa pridáte, podľa toho, kto vám najviac vyhovuje.

2. BANDITI.

Ak sa rozhodnete pridať sa k Svore charizmatického veliteľa Karpova, alebo určitým ďalším skupinám v Zóne ("...stejně sou to všichni banditi!" - Šlauch), musíte byť pripravení kradnúť, klamať, podvádzať, prepadávať, lúpiť a vraždiť. Takisto nesmie chýbať určitá fyzická pripravenosť, pretože ako bandita ste stále v pohybe. Či už je to presun na nové útočisko, keďže nemajú stálu základňu, alebo útek pred armádou, prípadne Čumou, ktorí sú s nimi vo vojnovom stave.
Čo sa týka oblečenia, odlíšite ich vďaka koženým kabátom, bundám, alebo košeliam. Vedel by som si predstaviť, keby si banditi na potulkách po Zóne na noc rozložili stanový tábor.
Na zbrane nemajú veľké nároky, typické pre banditov sú brokovnice každého typu.
Pravý bandita musí byť hlavne nenápadný, prefíkaný a nevypočítateľný. Dôkazom toho je sám Karpov. Na Mŕtvom hrdinovi mu po krku išli snáď všetci a na jeho hlavu bola vypísaná slušná odmena. Bar v úli č. 2 bol plný Dutých a okolie monitorovala armáda. Pri ohni sedel hodnú chvíľu neznámy stalker s tvárou skrytou v kapucni. Dokonca aj keď na mňa prehovoril, netušil som kto to je. Až keď na moment nastavil tvár svetlu z ohňa, zistil som že je to práve Karpov. Majstrovsky utajil svoju identitu natoľko, že sa nikým nepozorovaný prešmykol do Baru a do svojich radov ho chceli naverbovať samotní Dutí...
A myslím, že ani nemusím spomínať príhodu s Orsom a Pathresom, keď mi v Bare potiahli zásobník z pištole, ktorú som mal v púzdre za pásom, takým spôsobom, že som niekoľko hodín nič netušil!

3. ČUMA.

ExDutí, alebo Cihly, zostávajú stále polovojenskou frakciou. Ak si na larpe chcete hlavne zabojovať, alebo pri konflikte najskôr strieľate a až potom sa pýtate, potom určite zvážte vstup do Čumy.
Jej členov je možné ľahko identifikovať podľa kompletne čierneho oblečenia s červenými doplnkami. Je preto treba počítať s touto podmienkou už pred začiatkom hry a prichystať si čierny kostým.
Čo sa týka RP, vystupujú a chovajú sa ako vojaci, alebo akísi policajti Zóny (čo minulý rok dávali najavo nášivkami Policie ČR;-)). Tým pádom členovia tejto frakcie musia mať trochu zozelenaný mozog, musia vedieť počúvať veliteľove rozkazy, mať základy taktiky a ovládať svoje zbrane - najmä automatické a snajperky.
Vyznávajú bojový štýl hry, v minulých rokoch sa preslávili najmä neustálymi bojmi po boku armády s Monolitom, banditmi a tak stále dookola.

4. VEDCI, RIGAM, DOKTORI.

Ak sa rozhodnete vstúpiť do služieb vedy, stanete sa vedeckými stalkermi. To znamená nielen zaujímavo ohodnotené a mnohokrát nebezpečné úlohy, ale možno aj dlhé a nudné strážne služby pri Laboratóriu alebo VML. Môže sa stať, že budete čeliť neustálym nájazdom mutantov alebo inej hávede, čeliť skúšobným preparátom, mozgovým PSI vlnám alebo zvýšenej radiácii.
Dôležitá je hlavne psychická odolnosť. U vedcov sa stále budete potiť. A to buď navlečení v ochrannom vedeckom obleku, alebo od strachu pri prieskume tmavých podzemných priestorov. Ako súčasť výbavy sa určite odporúča nosiť hnedé bezpečnostné trenírky.
Taktiež je potrebné aby ste sa orientovali v komplexnej genéze štruktúry Zóny, aplikácii artefaktov a chronológii Blowoutu.
Minulý rok mi predviedol roleplay na maximum práve člen RIGAMu - Dikobraz. Bol to jeden z mála okamihov, kedy som sa naozaj cítil ako v pravej Zóne. Sedeli sme v Bare a spýtal som sa ho na dáta, ktoré mali zozbierať počas Blowoutu. Okamžite vytiahol PDA, v ktorom mi začal predvádzať grafy, kresliť zložité vzory a všetko patrične popisoval, komentoval, hádzal čísla a prepočty. Naozaj zážitok len ho sledovať a počúvať.

5. UCTÍVAČI ZÓNY.

Bývalí Monoliti boli v minulých rokoch frakciou, z ktorej mali všetci strach. Boli naozaj ostrí, niekoľkokrát sa Zónou niesli správy, že molitáni nakopali prdel armáde. Teraz s Katcherom na poste veliteľa sa toho dosť zmenilo.
Takže ak sa chcete stať Uctievačom, musíte byť hlavne správnym šialencom. A hrať a hrať a hrať. V tejto frakcii je momentálne RP asi tým najdôležitejším faktorom.
Čo sa mi dostalo do uší, minulý rok museli adepti na Uctievača objímať stromy v Zóne, aby dokázali ako veľmi Zónu milujú:-D
Ak sa chcete na larpe poriadne zabaviť, spraviť zo seba magora, blázna a šialenca, máte radi Vortex a chcete aby sa vám nič nepostavilo, Uctívači Zóny sú tu pre vás!


Na záver len dodám, ak sa vám zdá že som niečo prehnal, nenapísal, alebo prehliadol - diskusia je otvorená. Niektoré popísané veci sú čisto moje názory, alebo priania a nemusíte sa s nimi v samotnej hre stretnúť.

utorok 26. apríla 2011

Zóna a Blowout - piatok (časť štvrtá)

Vonku prší a vo mne sa znovu oživili vyblednuté spomienky na larp. Nie je to len dažďom samotným, ale tou vôňou, nasládlym, vlhkým a chladným vzduchom, so závanom tepla, mokrej trávy a asfaltu. Pach Zóny.

V piatok ráno sa všetci prebúdzali s očakávaním začiatku samotnej hry, ktorý mal prísť cca o 17:00. Každopádne, netuším, dokedy sme sa večer v Bare bavili ani kedy som si ľahol spať vedľa Lenky do Orgovánovne pod spacák. Zobudil som sa dosť neskoro, zohnali sme si niečo pod zub a nejak pred obedom sme začali s organizačnými prácami a prípravou Zóny. Dostal som cedule so znakmi rádioaktivity, biohazardu a bez bližších pokynov sme mali začať robiť zóny radiácie. Pridal sa ku mne Šiftík, s kladivom a klincami.

Trvalo nám pár hodín, pokým sme vo dvojici obehli hodný kus Zóny a vymysleli umiestnenie tých oblastí. Asi najľahšia bola práve Oblasť GAMA, ktorú predstavovali oranžové cedule husto pripevnené na stromoch. Bolo dosť teplo a dusno, potili sme sa ako flaksy. Oblúkom okolo Nemocnice sme prešli k časti kde bolo VML, kde sme rozvešali ďalších niekoľko značiek a jednu hodili aj do hlbokej jamy v piesku, ktorá bola plná malých zmutovaných pseudožabiek.

Pri návrate sme stretli Naruta, ktorý rozmiestňoval svietiace anomálie. Potom sme sa vrátili k Baru, kde sme sa zastavili aspoň trochu sa občerstviť. Case medzitým rozbehol registrácie a s uznaním schválil na mape zakreslené zóny, ktoré sme stihli vytvoriť. Peťan so Šlauchom dokončovali zariadenie Baru a Lenka sa statočne nudila.

Ledva som si stihol zjesť utopenca a vypiť pivo, už sme utekali do ďalšej roboty. To sme už ale nasadli na korbu pickupu, zobrali Lenku a zbrane a odviezli sa k VML. Po ceste sme sa ohromne bavili a strieľali len tak naslepo z pušiek.
Veľký stan, ktorý tak verne na minulých ročníkoch slúžil ako Vedecký mobilný labák, bol tentoraz nanešťastie nepoužiteľný. Miesto, na ktorom bol postavený, by bolo za sucha ideálne. Piesok ale nemal ako odvádzať množstvo vody po výdatnom nočnom daždi, takže sa v tej dolinke vytvorilo jazero. nepomohli ani vykopané kanály, s ktorými sa mordoval upotený Thales v gumákoch a vyzlečený do pol pása. Navyše sa začali vyťahovať koly, ktoré stan držali.

Bolo potrebné vymyslieť náhradné riešenie a preto sa vedci presťahovali do budovy hore v lese nad cestou, kde sa pôvodne ani nemalo hrať a z VML sme spravili s Narutom zamorené miesto plné anomálií a artefaktov. Potom sme sa odviezli hore k vedeckej základni, kde sme im pripravili pár blikajúcich anomálok a začali sme aj rozvesovať po stromoch igelitové "pálivé chmýrie".

U vedcov sme si obzreli strašidelné podzemie s úžasnou atmosférou. Tma, ozvena, obrovské mláky vody a neustále zvuky dopadajúcich kvapiek - to všetko evokovalo predstavu laboriek z hry. Chýbal už len snork. Vyskúšal som vystreliť z pištole a zvuk bol ohromujúci. Tresklo to, len čo je pravda. Hráčom som teda nezávidel ani sekundu strávenú v tomto podzemí. Bohužiaľ, bol to prvý a posledný krát, čo som sa sem počas larpu dostal. Čakalo nás ešte veľa povinností.

Pri návrate sme videli Merleho a Ťofku, ako behajú po lese a niečo rozmiestňujú. Tušil som, že to budú pištiace anomálky "Masomlejnek". Zastavili sme sa ešte v brlohu Monolitov, ktorí nám oznámili, že už sa začalo hrať. Zónu sme však nemali pripravenú ani spolovice! Našťastie sme sa zásobili artefaktmi, ktoré sme zaniesli aj vedcom. Pri návrate začalo drobno pršať, za jazdy som ešte naslepo vhodil zopár drahých artefaktov do Oblasti GAMA, nech majú hráči radosť.

V bare sa už larpilo ostošesť, Barman mal plné ústa práce a na jeho úkoly sa stáli rady. Chvíľu sme pobudli v Bare, potom sme si napratali plné sumky artefaktov a išli sme ich rozmiestniť po ostatných kútoch Zóny. Zašli sme aj na základňu Dutých, kde sme postavili do pozoru celú ich hliadku. S úžasom som sledoval zohratosť celého tímu okolo Inca. Zvítali sme sa so starým kamarátom - veliteľom Sybrakosom, spravili sme nejaké roleplay kecy a Naruto (teraz už vlastne Tulák) im nainštaloval za základňu jednu blikajúcu anomáliu.

Už sa stmievalo, keď sme rozhádzali posledné artefakty a rozvešali pálivé anomálky. V nohách sme mali hodne kilometrov a bolo to aj cítiť. Ledva sme sa dotrepali do Baru, už tu bola ďalšia organizátorská úloha od Kejsa - rozvešať lightsticky po všetkých ceduliach, ktoré označovali zóny radiácie. To znamenalo ďalší okruh po celom hernom priestore. Prehodil som pár slov s Lenkou a zasa sme sa vybrali makať. Pamätal som si väčšinu cedulí s radiáciou, takže to išlo rýchlejšie.

V úplnej tme nás prekvapila hliadka armády, ale podarilo sa nám ich uplatiť, aj keď sme s Narutom boli ešte mimo hry. Potom sme stretli troch slobodných stalkerov. Chceli sa dostať k vedcom, tak sme im dali zvláštny úkol výmenou za popis cesty a prísľub finančnej odmeny - zaniesli tie lightsticky na označenie polí radiácie Thalesovi na označenie namiesto nás.

Neskôr sme zakempili na chvíľu v Bare a robili trochu roleplay. Zaskočilo ma, že za Lenkou - Ljoňou - neprišiel ani jeden z hráčov a nezačal vyzvedať. A to mala hrať v príbehu dôležitú rolu. Potom prišiel čas Blowoutu, ktorý bolo treba organizačne zvládnuť na sto percent. Rozdelili sme si úlohy, ja som dostal jednu tankovú dymovnicu a veľkú zápalku zabalenú v nepremokavom papieri. Prsnaj odišiel vystreliť svetlice, ktoré mali oznamovať príchod Blowoutu a ja s Narutom sme sa pobrali na chodník na miesto približne v polovici medzi Barom a Nemocnicou. Lenka z nudy chcela ísť s nami, ale odporučili sme jej radšej zostať v Bare, pretože sa mali vyrojiť zombáci a to bola možnosť si trochu zastrieľať.

Čakali sme s Narutom v čiernočiernej tme na signál. Boli sme obaja patrične nervózni a netrpezlivo sme vyzerali prvú svetlicu. Tie mal Prsnaj po ceste smerom k budove kde bola Armáda vystreliť štyri, následne sme my mali odpáliť dymovnicu a mal nastať efektný Blowout - čo v reále znamenalo odpáliť vyše trojkilovú nálož. Prvé dve svetlice sa zjavili nad lesom krátko po sebe a v Zóne nastal chaos. Hráči okamžite začali utekať do úkrytov. Neďaleko sme videli na základňu Dutých a odtiaľ prenášali zraneného do blízkeho krytu. Tretia svetlica. Skupinka hráčov utekala k Baru, kde sa (na svoju škodu) zrejme zgrupila veľká väčšina ľudí mimo vedcov.

Posledná svetlica zažiari nad Zónou a my zapaľujeme dymovnicu. Je to okrúhla plechová krabica s malými otvormi. Odbaľujem zápalku a ruky sa mi od nedočkavosti trasú. Zápalka nie a nie chytiť, žhavím zapaľovač natoľko, až si spálim prsty. Podávam to Narutovi, ktorému sa to po chvíli podarí, zápalka zaiskrí a strká ju do dymovnice. Keď chytí, z plechovice sa kolmo nahor vyvalí hustý kúdoľ dymu. Vtom sa už ale začína svetelné divadlo a nám padajú sánky. Na parkovisku pri Bare sa rozbliká žlté svetlo. Pásy svetla prechádzajú lesom ako laser a stromy tancujú v stroboskopickom blikaní. Po minúte šou prestáva a my sa otáčame opačným smerom. Napätie sa dá krájať, atmosféra hustne, môžme ju predávať na kilá.
Odrazu príde ten okamih.
Zaskočí nás úplne nepripravených.
Mohutná biela žiara pokryje celú Zónu. Biele svetlo vybuchne, les sa rozsvieti ako napoludnie. Pásy svetla zvýraznené vlhkou lepkavou hmlou a dymom z dymovnice opäť krájajú celý les. Je vidieť na všetky smery, od parkoviska až po smetisko.
Vyrážame zo seba nadšené výkriky. Po chvíli, ktorá sa ale zdá trvať večnosť, efekt Blowoutu končí.

Znovu nás pohltí čierny príkrov nočnej Zóny. Pomaly padá hmla, ktorá k zemi tlačí dym z dymovnice. Začínajú sa prebúdzať mutanti a zombie...

tbc

utorok 22. februára 2011

Ako sme na larpe točili film - časť tretia

Ako som už spomínal v predchádzajúcom rozprávaní, Kvéčkovi prišla novučičká HD kamera a celý čas horel nedočkavosťou, aby ju mohol naostro vyskúšať.
Po príjazde Silvera sme teda prešli k činom. Nahodili sme na seba kostýmy, ja som dostal stehenné púzdro s pištoľou, opasok s poľnou lopatkou, kolenačky a kalašnikov od Silvera, Lenka sa prezliekla za vedkyňu a vyrazili sme na cestu pri Nemocnicu.

Tam sa Q rozložil a spravil nám krátku inštruktáž ako nás bude točiť. A potom to začalo. Niekoľkokrát sme sa museli prejsť po ceste a náš Spielberg nás točil z rôznych záberov, samozrejme, takmer vždy sme sa dostali mimo záber.
Naše snaženie prilákalo doktorov - Havrana a Blázna, no a Blázen sa okamžite rozhodol na seba vziať rolu banditu spolu so Silverom.

Nebudem podrobne opisovať ako to celé prebiehalo, opakovaných záberov bolo neúrekom, najmä keď som preskakoval priekopu, následne som sa škriabal do kopca navŕšenej zeminy a muriva a ešte som sa musel snažiť zachovať aký - taký výraz v tvári, prípadne ksichte.
Veď ono to tam aj je pekne vidno, keď na zábere kývam na Lenku aby ma nasledovala.

Keď sme sa konečne dostali do budovy a nasledovalo točenie sekvencie s banditami, konečne som si vydýchol v chládku Nemocnice. Vonku bolo totiž teplo a dusno, predzvesť dažďa.
Netrvalo dlho a natáčanie sa presunulo dovnútra. Lopatku som mal podať na prvýkrát rutinným pohybom Lenke, ktorá mala vykopať artefakty. Samozrejme sme to museli párkrát opakovať. Nakoniec sa to podarilo a celá scéna so svetielkujúcimi artefaktmi je celkom efektná.

Keďže som sa inteligentne postavil chrbtom k dverám, banditovi Silver Eaglovi nerobilo ťažkosti zapichnúť ma na prvý pokus. Sranda bola tá, že mal reálny ostrý bajonet, ja som mal strašnú chuť si zapáliť a scénu sme točili asi trikrát alebo štyrikrát. Pritom ako ma zložil na zem, mi zakaždým vyrazil dych a cigareta spadla na zem. Nakoniec sa to podarilo podľa režisérových predstáv a ja som pokojne mohol zostať umierať na zemi. A že fajčenie môže zabíjať...
Fajčenie zabíja! Bajonetom!!!

Keďže ja som už bol hotový, už som len sledoval ako to dopadne. Kvéčkovi nanešťastie celkom rýchlo dochádzala baterka v kamere a tak sa natáčanie muselo urýchliť. To, ako Lenka zastrelila Blázna pri svojom úteku muselo byť na prvý pokus, takže Blázen sebou sekol na tie šutre pomerne rázne a presvedčivo. Proste sa tak vžil do svojej role, že pri tom jeho postava umrela. Paradox:-)

V záverečnom zábere zostávalo na kamere pár posledných sekúnd baterky, tak Silver musel utekať čo najrýchlejšie, aby sa to stihlo. Usain Bolt by zbledol závisťou, aký šprint Silver nahodil...

Celá filmovačka trvala skoro 3 hodiny. A takto to teda celé dopadlo:



Keď sme prišli do Baru, barpult bol už postavený. Zakrátko dorazil aj Rambo s Lenkou a Fenrízom z Vyškova a s nimi pivo. Prekvapilo ma, ako dobre boli vybavení, okrem pípy, lahváčov a poživne doviezli skladacie stoly a lavice. Pomáhali sme ich poodnášať a poskladať. Tu ma trochu zamrzelo, že niektorí všetkými aj vlastnými vetrami ošľahaní drsní stalkeri radšej postávali okolo a pozerali ako s Lenka naťahuje s tými lavicami.

Priestor pod pergolou sme vypratali, spravilo sa miesto na reálny (niektorými ľuďmi označovaný ako "ten hlavný") bar a začali sme zariaďovať hlavný stan celého stalkerského víkendu. Bar 1000 RADov začal naberať reálne kontúry a vzniklo z neho celkom útulné miesto.

Medzitým dorazili slováci - Hypnotoad, Pathres, Orso a Aktiv. Hneď sme sa pustili do reči a vymieňali si novinky, čo sa stali za posledný rok čo sme sa videli. Keďže bolo viac než isté, že večer bude pršať, museli sme nejak vyrobiť steny na nechránenej strane pod pergolou. Stĺpy sa obmotali potravinárskou fóliou a keďže tej dotyčnej osobe, čo sa do toho pustila to absolútne nešlo od ruky, pustil sa do toho Orso - osoba na takú činnosť najpovolanejšia, keďže pracuje ako skladník. Za chvíľu to mal hotové a Lenka tam potom navešala nejaké plachty a záclony.
Šlauch na stĺpy pekne rozvešal olejové lampy a keď zapojili elektrocentrálu, mohla sa zapnúť nielen žiarovka, ale aj chladenie a pípa a rozčapovať prvé pivo v Zóne.

Navečer takisto dorazil aj Thales s Dejvom a kopu ďalších ľudí, ktorí mi dúfam prepáčia, že som na nich zabudol. Až za tmy sa dovalil Naruto s uštvaným Šiftym, ktorý do poslednej chvíle vybavoval dodávku na prevoz veľkého vojenského stanu na VML a na nešťastie sa mu to nepodarilo. Naruto teda od kamaráta požičal pickup a všetko naložili na korbu.

Okamžite sa s nimi všetci vítali, každý si mal s každým čo povedať a tak to vlastne bolo zakaždým, keď prichádzal niekto nový. Rozoberali sa naozaj všetky možné témy, popíjalo sa dobré vyškovské pivo a trochu sme aj niečo zjedli. Šifty sa zakrátko po príchode musel predviesť so svojím vlastným receptom na stalkerské vtáčiky, čím vzbudil všeobecné veselie.
Dovolím si len podotknúť, že sa nejednalo o jedlo:-D

Naozaj zábava bola, keď sme začali piť okenu. Vďaka tomu, že už som tento chutný nápoj poznal z rozprávania účastníkov Methancity larpu, vedeli sme aj s Lenkou do čoho ideme. Tie pohľady ostatných ľudí boli fakt k nezaplateniu.

Potom niekto za mnou poslal Skarfacea, ktorý bol na larpe vôbec po prvý krát a tak sme sa pustili do debaty čo tu ako chodí a ako by sa mal snažiť hrať. Netrvalo dlho a Šiftík sa strašne ožral, hlavne vďaka tomu, že mal neustále od niekoho pivo v ruke a stavil by som sa, že dostal aj nejaký ten antirad.
Ostatne, ako aj my ostatní. Radiácia je sviňa.

tbc

pondelok 6. decembra 2010

Ako sme prežili stalker larp - časť druhá (štvrtok)

Tak ako som už dobrovoľne a za jasnej mysli sľúbil (tak a teraz už môžeš Šifty dať tú pištoľ preč z mojej hlavy), pokračujem v písaní spomienok a zážitkov z letného larpu plnom vodk... ehm, vody. Ako tradične, sa mi do toho chce, ale verím, že už to konečne dopíšem a budem mať od vás pokoj:-)

Takže s Peťanom sme sa vybrali preskúmať hernú oblasť okolo rybníka. Chvíľu sme obdivovali obrovské farebné vážky ako lietajú nad hladinou a sledovali ryby vyskakujúce z vody a medzitým debatovali o hre a plánovaných úlohách. Neskôr mi Lenka spomínala, že stalkeri, ktorí zablúdili pri rybník tu videli pseudovážky, pseudoryby a štípali ich pseudokomáre. Proste samý mutant.
Obišli sme výkopy naplnené dažďami a po ceste naspäť k Baru sme chceli zostreliť prelietajúci vrtuľník. Ale mal šťastie, Peťa by ho brokovnicou nedal:-D

Postupne sa začali zobúdzať účastníci predchádzajúceho uvítacieho večera, Kvéčko a Lenočka už boli hore, iba Kejs polihoval v kufri svojho auta a ktovie prečo bol strašne nevrlý, keď som navrhol Péťovi, aby ho (pre istotu) šťuchol brokovnicou. V záujme našej bezpečnosti, pocitu sucha a pohodlia sme ho radšej nechali, nech sa pozviecha sám.

Neskôr dorazili dve nové tváre - doktori z hernej nemocnice - Blázen a Havran. Po krátkom zoznámení dostali povolenie vstúpiť do Zóny a okamžite si začali svojpomocne zariaďovať poľnú ambulanciu v jednej miestnosti bývalej kotolne. 

Medzitým ma prepadol hlad a tak som sa rozhodol niečo si uloviť. A to bravčové vo vlastnej šťave, typ Paštika - teda v konzerve. Bohužiaľ. Kuchynský otvarák v Zóne by ste márne hľadali (ako aj príbor, taniere, čisté ruky a Datastora), takže na rad prišli nože. Technika otvárania konzerv otvarákom na mojom vreckovom nožíku mi bohužiaľ nebola známa, samotnou čepeľou to bolo rizoto, takže som sa odhodlal použiť Šiftíkov kalachnôž. To už si ma nielenže fotil Peťan, ale už si statív s kamerou chystal na filmovanie aj Kvéčko, ba dokonca sa mi zdá, že sa na mňa chodili pozerať zástupy ľudí a niekto sa chystal vyberať vstupné...
Pre neprajníkov len dodám, že konzervu sa mi otvoriť podarilo a spôsobne som sa nažr... najedol.

Okolo poludnia zostal Peťka nervózny, pretože sa mu mal ozvať brácha Šlauch a mali sa stretnúť v Mimoňi. Vybral sa mu teda radšej naproti peši a my ostatní sme zatiaľ oddychovali, kecali a pripravovali sa na vítanie prichádzajúcich. Ako jedno z prvých tuším dorazilo aj biele auto so značkou Rigam, z ktorého sa vyvalil Reziel, Dikobraz a jeho brácha. O nejaký čas potom sme sa už mohli zvítať aj so Šlauchom, ktorý po ceste stretol chodiaci batoh. 
Nakoniec vysvitlo, že to bol napakovaný Silver Eagle. Chudák, už rozmýšľal, že si časť vecí skryje do kukurice a prikryje maskovacou pláštenkou, keď mu našťastie zastavili naši stalkeri a s vecami pomohli. Do Baru si to však musel odšlapať sám.

Takmer hneď ako sa Šlauch vylodil, začal s plánovaním ako z pergoly vytvoriť Bar. Zapálil si jednu zdravú zelenú a okamžite sa pustil s Peťanom do práce. Na stenu zavesili plátno a naňho pripli obrovskú, ručne kreslenú a maľovanú mapu Zóny. Na trámy Šlauch pripevnil zopár olejových lámp a začal budovať barpult.

My sme medzitým s Kvéčkom a Silver Eaglom znovu rozprúdili debatu o krátkom stalkerskom filme, ktorý by sme natočili. Silver mal so sebou kopec výbavy aj pre dvoch, takže sme si veci rôzne pokombinovali a pokým sme sa navliekali do výstroje, Silver vykonzultoval s Kvéčkom postavy, príbeh a zápletku. Ja som mal hrať vojaka, Lenka vedeckú pracovníčku, ktorú som mal sprevádzať po Zóne a Silver bol stalker, ktorý nás mal sledovať. Zvyšok sa mal doriešiť za pochodu.
Pri budúcom Bare sme zanechali ostatných a odišli sme do Zóny na filmovačku...

tbc